NEMECKÝ OBRNENÝ VOZ
GERMAN ARMORED CAR
Sd.Kfz 223
leichte Panzerspähwagen (Fu)


Vznik
SdKfz 223 bol pokračovatelom rodiny ľahkých obrnených vozidiel SdKfz 221 a SdKfz 222 postavených na unifikovanom štvorkolesovom podvozku firmy Horch. V tomto prípade však nešlo primárne o bojový stroj, ale o radiovoz určený k zaisťovaniu komunikácií prieskumných jednotiek s velením. Celý oficiálny názov radiovozu bol "leichte Panzerspähwagen (Fu) (SdKfz 223)" (poznámka pre neznalých: kód SdKfz skracoval názov Sonderkraftfahrzeug, teda doslova vozidlo pre zvláštny účel).

Konštrukcia
Všetky tieto typy boli konštrukčne veľmi podobné, čo znamenalo obrovskú úsporu nákladov na ich vývoj a výrobu a umožňovalo taktiež poľným opravárenským dielňam držať menšie množstvo náhradných dielov.  Vozidlo bolo tvorené rovnými pancierovými plechmi, navarenými na seba v rôznych ostrých úhloch, takže na celom vozidle v podstate nebola plocha, na ktorú by mohla dopadnúť strela kolmo. Základom konštrukcie bolo spojenie hornej a dolnej časti, každá s opačne sklonenými stenami. Vozidlo sa tak od podvozku do polovice rozširovalo a smerom ku streche potom zase zužovalo. Ze spodnej polovičky vyčnievali predné i zadné blatníky. Voľný priestor na bokoch medzi blatníkmi bol vyplnený zavesenými krabicami na náradie a materiál rôzneho druhu. Hrúbka pancierovania bola u verzie Ausf.A 14,5 mm na čelnej stene (u neskoršej verzie Ausf.B bola zosilnená až na 30 mm), 8 mm na bočných stenách a 5 mm na zadnej časti, vrchnej časti a podlahe.

Veža bola zvarená z plechov hrúbky 8 mm nepravidelného 9-bokého tvaru a vyzbrojená guľometom MG34. Vozidlo bolo vybavené rádiokomunikačnými prístrojmi, ktoré sa v priebehu výroby menili, ale všeobecne sa vo voze používali vysielačky typ FuG10 (pozostávala z prijímača typ Torn E.b alebo Mw.E.c. a vysielača typ 30 W.S.a.). Vo výbave bol aj Fu.Spr.a., ktorý slúžil pre vnútornú komunikáciu vo vozidle. Nad vozidlom sa na štyroch nosníkoch nachádzala rámová anténa (Rahmenantenne). Nosníky boli vybavené kĺbmi, takže celú konštrukciu bolo možné sklopiť smerom dozadu tak, až sa rám antény dostal na úroveň strešnej časti kabíny. U časti vozidiel bola nainštalovaná dodatočne aj veľká výsuvná anténa tzv. Stabantenne.

Posádka
Vodič sedel v prednej časti vozidla mierne vľavo od stredovej osy a vozidlo ovládal pomocou klasického automobilového volantu. Vo veži a v kabíne pod ňou mali stanovište dvaja ostávajúci členovia posádky - radista a veliteľ, ktorý zároveň fungoval aj ako strelec z guľometu. Výhľad von mal iba veliteľ a to cez priezory v stenách veže. K nástupu a výstupu využívali radista aj veliteľ zrejme obe bočné dvere vedľa vodiča. Vozidlo však mohli opustiť aj cez vežu.


Výroba
Vozidlo bolo vyrábané od roku 1935 až do januára 1944 vo firmách Eisenwerk Weserhutte AG, MNH, Bűssig-NAG, celkom bolo vyrobených 567 ks vozidiel tohto typu.
Pohonnú jednotku SdKfz 223 tvoril benzínový osemvalec Horch V8 3,5l s maximálnym výkonom 75 koní pri 3600 otáčkach za minútu. Prevodovka Horch Einheits umožňovala radenie 5 stupňov pre jazdu vpred a jedného reverzného. V roku 1941 prešla výroba SdKfz 223 na upravenú verziu (Ausf. B). Hlavnou novinkou bolo využitie modernizovaného zosilneného podvozku Einheitsfahrgestell I s novým označením Horch 801/v. Nový podvozok so sebou priniesol nový motor a síce Horch V8 3,8l s maximálnym výkonom 81 koní pri 3600 otáčkach za minútu. Taktiež bol posilnený čelný pancier a to až na 30 mm.







 

späť do techniky