Sd.Kfz.223
ľahké obrnené prieskumné rádio-vozidlo
leichte Panzerspähwagen (Fu)


Vznik
Sd.Kfz.223 bol pokračovatelom rodiny ľahkých obrnených vozidiel Sd.Kfz.221 a Sd.Kfz.222 postavených na unifikovanom štvorkolesovom podvozku firmy Horch.
Typ Sd.Kfz.223 nie je vozidlo pre samotný boj, ale rádio-vozidlo určené k zaisťovaniu spojenia prieskumných jednotiek medi sebou ako aj s velením.
Celý oficiálny názov bol "leichte Panzerspähwagen (Fu) (Sd.Kfz.223)".
Označenie Sd.Kfz. znamenalo skrátený názov Sonderkraftfahrzeug, teda vozidlo pre zvláštny účel.


Konštrukcia
Všetky tieto typy boli konštrukčne veľmi podobné, čo znamenalo obrovskú úsporu nákladov na ich vývoj a výrobu a umožňovalo taktiež poľným opravárenským dielňam držať menšie množstvo náhradných dielov.  Vozidlo bolo tvorené rovnými pancierovými plechmi, navarenými na seba v rôznych ostrých úhloch, takže na celom vozidle v podstate nebola plocha, na ktorú by mohla dopadnúť strela kolmo. Základom konštrukcie bolo spojenie hornej a dolnej časti, každá s opačne sklonenými stenami. Vozidlo sa tak od podvozku do polovice rozširovalo a smerom ku streche potom zase zužovalo. Ze spodnej polovičky vyčnievali predné i zadné blatníky. Voľný priestor na bokoch medzi blatníkmi bol vyplnený zavesenými krabicami na náradie a materiál rôzneho druhu. Hrúbka pancierovania bola u verzie Ausf.A 14,5 mm na čelnej stene (u neskoršej verzie Ausf.B bola zosilnená až na 30 mm), 8 mm na bočných stenách a 5 mm na zadnej časti, vrchnej časti a podlahe.

Veža bola zvarená z plechov hrúbky 8 mm nepravidelného 9-bokého tvaru a vyzbrojená guľometom MG34. Vozidlo bolo vybavené rádiokomunikačnými prístrojmi, ktoré sa v priebehu výroby menili, ale všeobecne sa vo voze používali vysielačky typ FuG10 (pozostávala z prijímača typ Torn E.b alebo Mw.E.c. a vysielača typ 30 W.S.a.). Vo výbave bol aj Fu.Spr.a., ktorý slúžil pre vnútornú komunikáciu vo vozidle. Nad vozidlom sa na štyroch nosníkoch nachádzala rámová anténa (Rahmenantenne). Nosníky boli vybavené kĺbmi, takže celú konštrukciu bolo možné sklopiť smerom dozadu tak, až sa rám antény dostal na úroveň strešnej časti kabíny. U časti vozidiel bola nainštalovaná dodatočne aj veľká výsuvná anténa tzv. Stabantenne.

Posádka
Posádku tvorili 3 osoby - vodič, radista a veliteľ.
Vodič sedel v prednej časti vozidla mierne vľavo od stredovej osy a vozidlo ovládal pomocou klasického automobilového volantu.  Radista sedel na sedadle, umiestnenom vedľa vodiča na pravej strane od stredovej osy, ale proti smere jazdy.  Veliteľ sedel vo veži na sedadle, uchytenom na na otočnej nohe. Plnil aj úlohu strelca z guľometu MG34.
Výhľad von mal veliteľ ponad vrchnú hranu veže, krytý malým pletivovým rámom. Určitý výhľad veliteľovi vozidla zabezpečovali aj bočné priezory na veži. K nástupu a výstupu využíval veliteľ vrchnú otvorenú časť veže.

Výroba
Vozidlo bolo vyrábané od roku 1936 až do januára 1944 vo firmách Eisenwerk Weserhutte AG, MNH, Bűssig-NAG.
Pohonnú jednotku SdKfz 223 tvoril benzínový osemvalec Horch V8 3,5l s maximálnym výkonom 75 koní pri 3600 otáčkach za minútu. Prevodovka Horch Einheits umožňovala radenie 5 stupňov pre jazdu vpred a jedného reverzného.
V septembri 1940 po niekoľkomesačnom prerušení produkcie prešla výroba Sd.Kfz.223 spolu s Sd.Kfz.222 na upravenú verziu ausf.B. Hlavnou novinkou bolo využitie modernizovaného zosilneného podvozku Einheitsfahrgestell I s novým označením Horch 801/v. Nový podvozok so sebou priniesol nový motor a síce Horch V8 3,8l s maximálnym výkonom 81 koní pri 3600 otáčkach za minútu. Taktiež bol posilnený čelný pancier a to až na 30 mm.  Rádiovýbava dostala zjednodušenú podobu, pravdepodobne došlo k celkovej zmene umiestnenia z pôvodne v strede umiestneného rámu s vysielačkami na bočné umiestnenie.
Nové boli aj čelné a bočné priezory.
Celkom bolo vyrobených 567 ks vozidiel tohto typu.


 

späť do techniky