|
Gustáv Wendrinský
sa narodil 24. 1. 1923 v Bratislave. Prevažnú časť detstva, od r.
1929 do r. 1938 prežil v Semtíne pri Pardubiciach. Jeho otec,
zamestnanec bratislavskej firmy "Dynamit -Nobel" tu pracoval vo
firme "Explosia Semtín" a ako odborník na výrobu výbušnín sa
podieľal na vývoji presláveného Semtexu. Mladý Gustáv sa od chyžnej,
pochádzajúcej z Petrohradu, ktorá utiekla pred vráždením červených
revolucionáov do ČSR, naučil perfektne rozprávať po rusky, čo bolo
pre jeho budúcu vojenskú kariéru veľmi dôležité. Od nej sa z prvej
ruky dopočul o pravej tvári v Rusku nastávajúceho "komunistického
raja."
Keď sa rodina vrátila do Bratislavy, mal Gustáv 15 rokov. V
dobre situovanej meštiackej rodine Wendrinských sa rozprávalo tak,
ako to bolo v tomto meste zvykom - nemecky a slovensky. O rok
neskoršie začala 2. sv. vojna a novovzniknutý Slovenský štát sa jej
ako spojenec Nemecka aktívně zúčastnil.
Začiatkom r. 1940 G. Wendrinský, ktorý bol jedináčik, dosiahol
vekovú hranicu 17 rokov potrebnú na prijatie do elitnej zložky
nemeckej armády - zbraní SS. Požiadal o vstup a pretože spĺňal
všetky prísne kritériá, bol prijatý.
Tento akt sa odohral viacmenej ilegálne.
 (Riadna medzištátna zmluva,
ktorá legalizovala podobné konanie, bola podpísána až 7. 6. 1944.)
Následne bol odvelený k SS-Totenkopf-Reiterstandarte s posádkou v
okolí Varšavy. Tam absolvoval výcvik protitankového delostrelca.
Bolo mu pridelené registračné číslo 118615 a osobná známka
-74-5.SS-Kav.Rgt.2.
Do dňa útoku na Sovietsky Svaz, 22. 6. 1941, bola táto jazdecká
jednotka rozšírená na silu dvoch plukov. Niesla nové označenie,
SS-Totenkopf-Reiterregimenter 1 a 2. Bez ťažkej bojovej techniky vo
svojom vybavení bola ako druhosledová formácia používána na výpomoc
pri operáciách tankových divízií a väčších vojenských sväzkov v
rámci armádnej skupiny Stred. Tisícky sovietských vojakov, ktorým sa
v oblasti bojov tohoto armádneho zoskupenia podarilo uniknúť zajatiu
sa rýchlo začalo stávať hrozbou v zázemí nemeckej armády.
Spoločne s ďalšími druhosledovými jednotkami sa G. Wendrinský dostal
do bojov proti fenoménu, ktorý nečakane a výrazne zasiahol do
priebehu vojny na východe - partizánom. V neschodných pralesoch,
nekonečných a bezodných močiaroch Pripjaťskej oblasti, v lesoch pri
mestách Velikie Luki, Toropez a Ržev.
V decembri r. 1941, v kritických chvíľach, keď Sovieti zahájili
mohutný protiútok, nachádzali sa SS-Totenkopf-Reiterregimenter 1a 2,
v oblasti Valdajských výšin na brehoch Volgy, severozápadne od
Moskvy. V tomto veľmi kritickom období boli oba regimenty
nasadzované už aj do prvej línie a účastnili sa bojov pri Rževe, v
ktorých veliaci generál 9. armády Model, zastavil postup sovietských
jednotiek a zabránil zrúteniu sa armádnej skupiny Stred.
V apríli r. 1942 stiahlo vojenské velenie zdecimované zvyšky
SS-Totenkopf-Reiterregimenter 1a 2 z fronty. Boli odvelení do
doplňovacieho a výcvikového tábora v Debica. (Poľsko)
V septembri, opäť v akci, rozšířená na divíziu a premenovaná na
"1.SS- Kavallerie-Division," bojuje ako pomocná, druhosledová
jednotka, proti partyzánom v oblastiach Vitebsk, Vjazma a Demidov.
Vzhľadom na vysoké straty prvosledových jednotiek na východnej
fronte je stále častejšie nasadzovaná v prvej linii.
Naďalej v operačnej oblasti skupiny armád Stred, sa divízia
zúčastnila v dňoch 25. 11. až 15. 12. 1942 na tvrdých bojoch v
oblasti Ržev, Syčevka, Belyj, v ktorých boli porazené a zničené dva
zbory Sovietskej armády, ktoré mali za úlohu zlikvidovať výběžok
fronty v oblasti Rževa, stále držaný 9. armádou generála Modela.
Vo februári 1943 bol protitankový oddiel ktorého bol Gustáv pevnou
súčasťou, prevelený na výpomoc nemeckým jednotkám, odolávajúcím
náporu sovietskych jednotek v tzv. "oblúku" pri meste Orel, kde
zotrval v bojoch až do apríla 1943.
Rok 1943 bol pre "1.SS-Kavallerie-Division" opäť rokom bojov proti
partizánom. V marci tohoto roku v okolí Brjanska, v apríli opäť v
oblasti Pripjaťských močiarov, kde sa akcie "Weichsel 1" zúčastnila
aj slovenská "Zaišťovacia divízia", u ktorej v protipartizánskej
jednotke slúžil aj otec autora týchto riadkov. Boje v tejto
obrovskej oblasti s miliardou komárov a s rozlohou 200x120 km
štvorcových trvaly až do konca augusta 1943.
Začiatkom septembra, zaradená do armádnej skupiny Juh a natrvalo do
prvej línie, nachádza sa "1.SS-Kavallerie-Division" v tuhých bojoch
v oblasti Charkova. Pod náporom sovietskych vojsk prebiehajú
ústupové boje cez Dneper až po Krivoj Rog, v ktorých je G.
Wendrinský 1. 10. 1943 vyznamenaný Železným krížom 1. triedy.
21. 12. 1943 je zdecimovaná divízia stiahnutá z fronty a odoslaná na
oddych a doplnenie stavov do Chorvátska.
12. 3. 1944 je na návrh A. Hitlera pomenovaná "Florian Geyer." V
marci r. 1944 sa časť divízie zúčastnila bojov o Kovel. Doplnená o
nových brancov po prvý krát na plný stav 12 895 mužov, je 8.
SS-Kavallerie-Division "Florian Geyer" nachádzajúca sa už v Maďarsku
dňa 5. 9. 1944 nasadená do bojov v Rumunskom Sedmohradsku.
Tirgu Mures, Iclanzel, to sú miesta ťažkých bojov na línii fronty
širokej 50 km, ktorú divizia udržala až do 9. 10.1944 proti všetkým
sovietským a teraz už aj rumunským útokom. Za tento úspech bola
menována v hlásení nemeckých branných síl.
Dňa 6. 10. 1944 začal mohutný úder sovietského 2 Ukrajinského
frontu, pod velením maršala Malinovského, ktorý nasadil do útoku 63
sovietských a rumunských divízií. Cieľ nebol hociaký. Dobyť za chodu
Budapešť. K tomuto útoku sa o mesiac neskoršie pripojil aj 3
Ukrajinský front, pod velením maršála Tolbuchina. Druhým, väčším
cieľom bolo, po tom čo Nemecko stratilo ropu z rumunského Ploiesti,
zablokovať posledný väčší zdroj ropy pre Nemeckú armádu v Maďarskom
Nagykanizse. A za tretie, odrezať pri Viedni cestu do Nemecka
armádným skupinám F a E ustupujícím z Grécka a Juhoslávie.
V ťažkých bojoch, trvajúcich od 18. 10. do 28. 10. 1944 udržala
divízia pozície v okolí Nyiregyhaza. Následne bola stiahnutá do
bezprostrednej blízkosti Budapešti. Uzavrieť pevný kruh okolo
hlavného mesta Maďarska a začať vôbec samotný boj o jeho ovládnutie,
ktorý mal trvat eště ďalších 53 dní, dokázali sovietské a rumunské
vojska až 24. 12. 1944.
Na jednotlivca veľmi významný podiel na zmarení časového rozvrhu
akcií sovietskeho velenia mal aj G. Wendrinský. V tomto období už v
hodnosti SS- Oberscharführera (rotmajster) mal na svojom konte 41
zničených sovietských tankov, čo je najvyšší počet tankov zničených
jedným protitankovým delom počas 2. sv. vojny. Z tohoto počtu mal na
svojom konte 2 tanky zničené v tzv. boji z blízka - pancierovou
päsťou. To všetko ešte pred začiatkom bojov v Budapešti.
Toto boli úspechy ktoré se už nedali prehliadnúť. Tam, kde stálo na
pozícii delo "Krutého Psa z Prešporku" (ako nazývali G. Wendrinského
jeho podriadení), bola cesta pre sovietske tanky zastavená. Odborník
na ničenie nepiateľských tankov, preslávený po celej divízii svojími
nevídanými husárskými kúskami, účasťou na všetkých "akciách
samovrahov", ale predovšetkým neprekonaný v počte zničených tankov,
stal sa SS-Oberscharführer Gustáv Wendrinský u divízie legendou.
Navzdory niekedy nepredpisovému chovaniu, i keď bol "ríšskými
nemcami" z divízie občas braný ako "podradný cudzinec", jeho
vojenské kvality boli neoddiskutovateľné. Keď počas jediného dňa
bojov v obkľúčenej Budapešti zničil G. Wendrinský 5 sovietských
tankov T-34, z toho opäť 2 pancierovou päsťou, bol okamžite
navrhnutý na udlenie Rytierskeho kříža. Ešte v ten deň, bol návrh
najvyšším veliteľom Nemeckej brannej moci (t. j. A. Hitlerom)
schválený.
A tak v bitke o Budapešť, ktorá trvala celkovo 108 dní a počas
ktorej sa mesto zmenilo takmer na hromadu ruín, bol
SS-Oberscharführer Gustáv Wendrinský, štyri dni po svojich 22
narodeninách, ako najmladší člen divízie vôbec, dňa 27. 1. 1945,
vyznamenaný Rytierskym krížom Železného kríža a o jeden stupeň
povýšený. (SS-Hauptscharführer-nadrotmajster).
Gustáv padol, zasiahnutý strelou do hlavy o dva týždne neskoršie, 20
km od Budapešti v dedinke menom Csobanka, pri pokuse nemeckých a
maďarských vojakov o únik z Budapešti dňa 11. až 13. 2. 1945.
V týchto dňoch bola 8.SS-Kavallerie-Division "Florian Geyer"
prakticky zlikvidovaná. Do vlastných línií sa prebojovalo približne
170 (slovom - sto sedemdesiat) zo 14 040 jej príslušníkov, čo bol
početný stav z augusta 1944. V jej radoch od 22. 6. 1941 do 13. 2.
1945 padlo, bolo nezvestných a ranených, 30.000 vojákov.
19. 10. 2002. Na novom vojenskom cintoríne hrdinov, v Budaörs na
predmestí Budapešti dunia delové salvy. Čestné jednotky Bundeswehru
a Maďarskej armády dávajú k pocte zbraň. Zaznie maďarská a nemecká
štátná hymna. Veľvyslanec SRN v Maďarsku, Wilfried Gruber prednesie
svoju reč. Veteráni a členovia čestných jednotek, kladú vence.
Vojenská hudba hrá smútočné pochody. Zaznie trúbka hrajúca nemeckú
vojenskú pieseň: Mal som raz kamaráta...
Tu, 150 km vzdušnou čiarou od rodného mesta Bratislavy, po 4350 km
dlhej ceste ruskou, rumunskou a maďarskou frontou, plnej bojov a
utrpenia, boli uložené telesné pozostatky nositeľa najvyššieho
vyznamenia Nemeckej brannej moci, Rytierskeho kříža Železného kríža,
SS-Hauptscharführera Gustáva Wendrinského. Boli sem premiestnené z
cintorína v Csobanke. Budú na tomto mieste ležať, spolu s
pozostatkami 13.200 nemeckých a 570 maďarských vojakov, ktorí tri
mesiace pred skončením 2. sv. vojny, padli pri obrane maďarského
hlavného mesta. Celkovo v oblasti Budapešti padlo 25.000 nemeckých
vojakov.
Gustáv nebol nikdy vážnejšie zranený a tak obstojí moje tvrdenie, že
bol nejdlhšie bojujúcím slovákom, účastniacim sa 2.sv. vojny, či už
na nemeckej alebo sovietskej strane. V plnomm bojovom nasadení
strávil přibližně 3 roky.
autor:
Vojtech Volko
prevzaté z: http://www.druhasvetova.net
pozn.: Viac podrobností v pripravovanej knihe V. Volka "SS-Hauptscharführer
Gustáv Wendrinský, nositeľ Rytierskeho kríža z Bratislavy."
Kronika 8.SS-Kavallerie-Division "Florian Geyer" daná do knižnej
podoby členom divízie p.Hanns Bayerom a osobný archív autora. |