|
Komentovaný preklad
spovede pätnástich bývalých nemeckých vojakov, ktorí sa zúčastnili
bojov proti jednotkám povstaleckej armády v roku 1944 v rámci 1.
práporu bojovej skupiny Schill pod velením SS-Obersturmführera Hansa
Kettgena.
V roku 1964 spovedal
autor neskôr vydanej knihy "Aufstand in der Tatra" Wolfgang Venohr
pätnástich príslušníkov azda najznámejšieho nemeckého vojenského
útvaru, bojujúceho pri potláčaní Slovenského národného povstania
(ďalej len SNP) – jednotky Schill. Táto jednotka (v zmysle
vojenského členenia išlo o pluk), bojujúca na území Slovenska ako
súčasť nemeckých okupačných síl v mesiacoch september a október 1944
sa javí ako vôbec najúspešnejšia z pohľadu bojových úspechov voči
povstaleckej armáde – čiže voči 1. československej armáde na
Slovensku (ďalej len 1. ČSA).
Dotazovaní bývalí
nemeckí vojaci slúžili u tejto jednotky (konkrétne v 1. prápore
pluku Schill pod velením SS-Obersturmführera Hansa Kettgena ) v
hodnostiach od vojaka-granátnika (u Waffen SS to bola v orig.
hodnosť Grenadier) až po poručíka (Leutnant).
Pluk Schill sa
rozhodujúcim podielom zúčastnil na obsadzovaní povstaleckého územia
na pomyselnej spojnici Bratislava–Banská Bystrica, čiže v smere na
severovýchod od Bratislavy do centra Povstania. Počas svojho ťaženia
zaznamenával bojové úspechy na dolnom i hornom Ponitrí a počas
generálnej ofenzívy nemeckých vojsk v druhej polovici októbra aj na
dolnom Pohroní v smere od Zvolena na Banskú Bystricu. Pluk sa
zúčastnil viac než tridsiatich zaznamenaných bojoch na území
Slovenska, pričom šestnásť z nich bolo podľa kritérií, ktoré mali
stanovené nemecké ozbrojené sily v období druhej svetovej vojny,
považovaných za "boj z blízka", respektíve za "boj muža proti
mužovi". Aj od počtu takto označovaných bojov potom záviselo
hodnotenie jednotky (dnes by sme povedali ranking) a takisto počet
udeľovaných vyznamenaní jednotlivým členom vojenskej jednotky – išlo
napríklad o tzv. spony za boj zblízka rôznych stupňov.
Každému z
dotazovaných bolo položených 36 rovnakých otázok, na ktoré odpovedal
samostatne, bez ohľadu na ostatných respondentov. Wolfgang Venohr
ich odpovede mierne zjednodušil (len tam, kde sa dalo a kde to
nebolo na úkor faktov), aby tak predišiel k zbytočnej multiplicite
veľmi podobných odpovedí a zbytočnej rozsiahlosti dotazníka. Autor
tohto článku mierne prepracoval Wenohrovu metódu za účelom ďalšieho
zjednodušenia textu, s cieľom "poľudštiť" výrazové prostriedky
respondentov kvôli lepšiemu priblíženiu sa čitateľom (opäť bez
šetrenia na faktografii). Tento článok sa teda nestal otrockým,
doslovným prekladom dotazníku W. Venohra, ale jeho parafrázovaním a
prepracovaním.
Metóda je teda
nasledovná:
Pod hrubo tlačenou otázkou nasleduje kategória odpovedí A. – sem
spadajú súhlasné odpovede dotazovaných vojakov, je tu uvedené
tvrdenie, na ktorom sa všetci zhodli.
Pod ňou nasleduje kategória odpovedí B. – tu sa uvádzajú rozdielne
názory bývalých príslušníkov Schill-u, ich odpovede sú tu uvedené
vzhľadom na to, že Venohr dostal niekedy na rovnakú otázku viacero
rozdielnych, prípadne odporujúcich si názorov a odpovedí.
A nakoniec nasleduje kategória odpovedí C. – sem sa zaraďujú
atypické odpovede; nuansy; odpovede nerozporné s kategóriou A., ale
ju doplňujúce a rozširujúce.
1. V akom
časovom období ste boli nasadení na Slovensku?
Všetci zhodne:
"Od 1. septembra 1944 do 31. októbra 1944."
2. Prečo ste
boli na Slovensku nasadení?
Rozličné
odpovede:
"Aby sme potlačili povstanie slovenskej armády."
"Dozvedeli sme sa, že slovenská armáda urobila puč voči svojej
legitímnej vláde."
"Slováci, ktorí boli dovtedy našimi spojencami, chceli zrazu
odskočiť od tohto zväzku, naše nasadenie sledovalo ďalšie udržanie
tohto spojenectva."
3. Aký ste
videli vy zmysel vo vašom bojovom nasadení na Slovensku?
Rozličné
odpovede:
"Potlačiť puč Nemecku nepriateľsky naladených síl za účelom
zachovania spojenectva Slovenska s Ríšou."
"Slovenské povstalecké sily ohrozovali obrannú líniu Nemeckej armády
v Karpatoch a toto nebezpečenstvo muselo byť odstránené."
"Kolovali zvesti, že Sovieti chcú v Karpatoch vysadiť svoje
jednotky, aby tak získali pod svoju kontrolu lavírujúcu slovenskú
armádu a tomu sa muselo z politických, ale najmä vojenských dôvodov
zabrániť."
Pravdepodobný vzhľad kamufláže nemeckého stíhača tankov typu
Jagdpanzer Hetzer zo stavu Kampfgruppe Schill počas SNP
4. Čo ste
vedeli predtým, než ste začali na Slovensku bojovať o Slovákoch a
ich štáte?
Rozličné
odpovede:
"Nič, len to, že sa Slovensko na jar 1939 osamostatnilo, že sa
zahranično-politicky primklo k Ríši, a to, že slovenská Rýchla
divízia bojovala po našom boku v Rusku."
"Vedeli sme len, že Slovensko malo s Nemeckom podpísanú zmluvu,
ktorou sa zaviazalo k priateľstvu a spojenectvu, a že to bol štát s
klerikálnou vládou, závislý od Tretej ríše, obývaný predovšetkým
katolíckymi roľníkmi."
"Mali sme vtedy o Slovensku len chudobné školské vedomosti, v zásade
to bola pre nás neznáma krajina. Vedeli sme každopádne, že Slovensko
bolo samostatným štátom a pod vedením Dr. Jozefa Tisa stálo na našej
strane. Ale o skutočnej mentalite Slovákov sme nič nevedeli, sprvoti
sme ich hádzali do jedného vreca s Čechmi."
5. Aký ste
nadobudli dojem o krajine a obyvateľoch Slovenska počas a po
skončení vášho ťaženia?
Rozličné
odpovede:
"Bola to pekná krajina so sympatickými ľuďmi, peknými malými
mestečkami a romantickými dedinami, v ktorej nevládla nenávisť voči
Nemcom."
"Tá krajina sa nám veľmi páčila, boli tam naivní a jednoduchí ľudia,
neskazení západnou civilizáciou, pohostinní a nápomocní. Krajina sa
podobala Predalpsku.
"Krajina aj s národom v nej bývajúcim sa nám veľmi páčila. Slováci
boli úplne odlišní od Čechov. Boli národom skutočných roľníkov a
sedliakov. Naša prvá dovolenková cesta po skončení vojny mala viesť
práve na Slovensko."
6. Bojovali
ste na Slovensku proti banditom, partizánom, proti pravidelnej
armáde alebo proti zmiešaným oddielom?
Všetci zhodne:
"Proti pravidelnej slovenskej armáde."
Doplnenia:
"Bojovali sme proti jednotkám slovenskej armády, ktorej vojaci a
poddôstojníci nevedeli, o čo vlastne v tomto konflikte ide.
Považovali sme ich za vojakov, nie banditov. Na partizánov sme
narazili veľmi zriedkavo, napríklad pri Svätom Kríži."
"Všetci Slováci, proti ktorým sme bojovali, boli oblečení v
predpisovej uniforme a prináležali pevne organizovaným zložkám
pravidelnej armády."
"O partizánoch sme mali poznatky len z prvého dňa našich bojov, pri
obsadení Topoľčian, neskôr sme sa už s nimi nestretli."
7. Jednalo sa
vtedy na Slovensku o armádny puč alebo o celonárodné povstanie?
Všetci zhodne:
"Išlo o armádne povstanie."
Doplnenia:
"Pravda je niekde uprostred, išlo o armádny puč s podporou časti
národa." "V žiadnom prípade nešlo o celonárodné povstanie, slovenský
národ ostal celkom neutrálny."
"O povstanie celonárodného charakteru isto-iste nešlo, mnohí
príslušníci armády sa nakoniec radi vzdali, keďže viacerí vyšší
dôstojníci v posledných momentoch existencie povstania chceli
zdúchnuť, utiecť."
8. Aké mali
Slováci podľa vás motívy bojovať?
Rozličné
odpovede:
"Chceli znovuobnovenie ČSR, dokonca nosili pri sebe vlajky ČSR."
"Nechceli sa rozplynúť v Rusi (tj. v Sovietskom zväze — pozn. aut.),
svoju nedávno nadobudnutú slobodu si chceli ochrániť, dokonca aj
proti Čechom."
"Zdalo sa, že jednoduchý slovenský vojak nemal žiadne významné
motívy bojovať, jednoducho počúval rozkazy, tak, ako každý iný vojak
a len zriedka bojoval fanaticky do posledného dychu. Ale dôstojníkov
zrejme motivovala k boju možnosť prebehnúť na poslednú chvíľu k
víťaznej strane, k Spojencom."
9. Bojovali
Slováci za samostatné Slovensko, za novú ČSR, alebo za sovietske
Slovensko?
Všetci zhodne:
"Pravdepodobne za samostatné Slovensko."
Doplnenia:
"Za samostatný, demokratický a antifašistický slovenský štát."
"Chceli odskočením od Ríše uchovať samostatnosť Slovenska."
"Za sovietske Slovensko určite nebojovali, o tom sme nemali žiadne
správy. Z rozhovorov a výsluchov so zajatými dôstojníkmi sme
nadobudli dojem, že povstalci sami neboli názorovo jednotní. Časť
Slovákov bojovala za nezávislé Slovensko, druhá za znovuobnovenie
ČSR."
10. Bolo SNP
národnou alebo komunistickou záležitosťou, prípadne bolo inšpirované
a iniciované zo Západu?
Všetci zhodne:
"Bola to výlučne národná záležitosť."
Doplnenia:
"Vyšším slovenským dôstojníkom išlo predovšetkým o to, aby sa
vytvorila čo najlepšia východisková pozícia po vojne, ostatné
záležitosti boli podružné."
11.
Nenávideli Slováci Nemcov?
Všetci zhodne:
"Nie!"
12.
Nenávideli ste Slovákov?
Všetci zhodne:
"Nie!"
13. Bolo
slovenské civilné obyvateľstvo za povstanie, za Tisa alebo bolo
neutrálne?
Rozličné
odpovede:
"Bolo indiferentné a očakávalo, ako sa situácia vyvinie."
"Bolo za nastolenie mieru a pokoja."
"Bolo väčšinou pasívne, aj keď niekoľko obydlí bolo tesne pred naším
príchodom do obcí narýchlo opustených útekom pred nami, predovšetkým
sa tak stalo v Banskej Bystrici. Každopádne boli voči nám Slováci
priateľskejší než Česi."
14. Bojovali
na nemeckej strane aj Slováci?
Rozličné
odpovede:
"Nie"
"Priamo nie, ale nepriamo áno, išlo o oddiel Hlinkovej gardy,
pôsobil ako pomocná, druhosledová jednotka."
"Len veľmi malý počet, možno 100 mužov Hlinkovej gardy. Ale tí
vlastne nebojovali, zdržiavali sa v Bratislave a po potlačení
povstania pochodovali pred prezidentom Tisom v Banskej Bystrici."
15. Stála
voči vám pri postupe naprieč povstaleckým územím zfanatizovaná a
revolučne naladená ozbrojená sila?
Všetci zhodne:
"Nie."
16. Bojovali na slovenskej strane aj
nejakí cudzinci?
Rozličné
odpovede:
"Áno, išlo o ruských dôstojníkov a komisárov."
"Šírili sa medzi nami chýry o ruskej brigáde Kozákov, zapojenej
na slovenskej strane do povstania, s tou sme ale nemali bojový
kontakt, počas celého ťaženia sme narazili na dvoch sovietskych
komisárov. Jeden zahynul počas boja v okolí Topoľčian a druhý sa sám
zastrelil pri Kľačne, aby nepadol do nášho zajatia. Celkovo sme mali
pocit, že Sovieti a západné mocnosti pomohli Povstaniu len vo veľmi
malom rozsahu."
"Vtedy sa hovorilo, že cez Dukelský priesmyk prerazila brigáda
Kozákov, nikdy sme ju ale nevideli. Sovietske "Raty" nás ale
intenzívne ostreľovali pri postupe na Horné Hámre. Údajne bol videný
aj opustený sovietsky tank T-34, ktorý Sovieti zo svojho územia po
súčiastkach letecky previezli do Banskej Bystrice a tam ho zložili."
17. Aké boli
počty slovenských jednotiek?
Rozličné
odpovede:
"Odhadom 40000 príslušníkov, po potlačení povstania nemecké sily
odzbrojili asi 35000 z nich."
"Zhruba 50000, aspoň podľa toho, že takýto počet sme odzbrojili."
"V skutočnosti nikto nepoznal presné číslo, zajali sme minimálne
15000 vojakov."
18. Ako boli
Slováci ozbrojení?
Rozličné
odpovede:
"Časť mala nemecké karabíny, takisto ľahké a ťažké guľomety, sčasti
nemeckej výroby. Z tažkých zbraní mali 105 milimetrové polné húfnice
a zopár českých predvojnových tankov typu Škoda."
"Mali české zbrane, najmä veľmi kvalitné ľahké guľomety, z
delostreleckých zbraní disponovali ľahkými pechotnými delami a
ľahkými polnými húfnicami, ktoré nasadili pri Svätom Kríži. Na tomto
mieste použili aj účinné sovietske protitankové pušky. Mali taktiež
zopár prestarnutých typov tanku Renault [19], tie nasadili pri
Pliešovciach a Svätom Kríži."
"Mali mnoho českých zbraní, najmä guľometov, disponovali sovietskymi
protitankovými puškami a granátmi vajíčkového typu. Delostrelectvo
nemali takmer žiadne, nasadili zopár starých tankov Renault a pri
Prievidzi a Svätom Kríži aj pancierový vlak."
19. Akým
spôsobom bojovali Slováci?
Všetci zhodne:
"Bojovali fair spôsobom."
20.
Existovali aj nejaké slovenské vzdušné sily (slovenské letectvo)? Ak
áno, akými typmi lietadiel disponovali?
Všetci zhodne:
"Ich vzdušné sily boli slabé, odhliadnuc od útokov sovietskych Rát,
nás napadli nemecké dvojplošníky typu Henschel v slovenskej
kamufláži pri Badíne."
21. Čo ste si
mysleli o bojovej morálke Slovákov?
Rozličné
odpovede:
"Zoči-voči našej jednotke preukázali málo pevnosti v obrane,
prakticky vôbec neútočili, len sa bránili, a aj to dosť nešikovne.
Vojakom chýbala motivácia — nevedeli za čo bojujú. Síce kontrolovali
hlavné ťahy, čiže cesty, ale kopce už nie, takže ich bolo ľahké
obísť."
"Slováci boli dobrí bojovníci, boli disciplinovanou armádou a
takisto boli vhodne takticky nasadzovaní, avšak mali sme pocit, že
nemajú dosť presvedčenia bojovať za vlastnú vec. Na tých, ktorých
sme zajali, bolo vidieť, že sú šťastní, že sa pre nich vojna
skončila, mali pramalú chuť bojovať ďalej."
"Bojovali až pozoruhodne rozdielne, od prípadu k prípadu — niekedy
dobre, niekedy zle. Spočiatku akoby vôbec nechápali maximá vojny,
ktorá sa vedie v hornatom teréne a totiž, že platí: 'Kto ovláda
výšiny, ovláda aj doliny.' A tak, keď zotrvávali v obrane v dedinách
a mestách, takmer vždy sme ich obchvátili cez výšiny a prinútili k
rýchlemu ústupu. Takýmto spôsobom stratili Slováci celé Ponitrie od
Nitry po Topoľčany. Až pri Dolných a Horných Hámroch a Svätom Kríži
sa chovali odlišne a hneď tak dosiahli pozoruhodný úspech. Aj keď
boli učenliví, chýbali im bojové skúsenosti. Určite boli slabšími
bojovníkmi než Nemci. Ak sa už v niečom zlepšovali, bola to obrana,
v útoku nemali 'nemecký švung'. Na druhej strane, tažko by sme
hľadali takú oblasť bojového nasadenia na Slovensku, kde by prišlo k
toľkým bojom zblízka ako to bolo v našom smere postupu. Avšak koncom
nášho ťaženia, okolo 19. októbra, sme badali, že bojová morálka
Slovákov sa rúca, až do 27. októbra sa sotva jednalo o boje v pravom
zmysle slova, skôr sme prevádzali vyčisťovacie akcie."
22. Robili
príslušníci slovenskej armády v tomto období nejaké zverstvá?
Všetci zhodne:
"Nie."
23. Zažili
ste, alebo ste aspoň počuli počas septembra a októbra 1944 o
nemeckých vojnových zločinoch či zverstvách na území Slovenska?
Všetci zhodne:
"Nie."
24. Kde sa
Slováci držali obzvlášť dobre?
Všetci zhodne:
"Pri Prievidzi, v okolí Žarnovice a v priestore Svätého Kríža."
Doplnenia:
"Pri Svätom Kríži mali vhodné podmienky na obranu, tu dokonca
uskutočnili úspešné nočné protiútoky na náš pluk. Naše následné
útoky na nepriateľovu pozíciu sa končili nezdarmi, až pokým sme ho
neporazili útokom zo zálohy, od chrbta."
"Najudatnejšie bojovali Slováci pri Dolných Hámroch, pri boji v
okolí tejto obce sme ich nemohli poraziť a vyhnať z obranných
pozicii, pričom na nás opakovane podnikali protiútoky. Len len sme
sa udrzali v pozíciach, a raz sme dokonca obec museli dočasným
ústupom vyprázdniť."
25. Ako sa
chovali vojaci vášho pluku k Slovákom, jednak k civilistom a jednak
ku zajatým slovenským vojakom?
Všetci zhodne:
"Ku vojakom korektne, s civilistami sme mali dobrý vzťah."
26. V akom
svetle sa vám vtedy javil slovenský národ?
Rozličné
odpovede:
"Zdali sa nám sympatickí, najmä roľnícke obyvateľstvo."
"Bol to usilovný a čistotný roľnícky národ. Najviac nám imponovala
čistota slovenských dedín."
27. Aká bola
vtedy na Slovensku životná úroveň?
Rozličné
odpovede:
"Technizácia krajiny bola podpriemerná, ale v zásobovaní potravinami
to bolo omnoho lepšie ako na území Ríše. Dá sa povedať, že Slovensko
v 44-om bolo rajom v strednej Európe."
"Životný štandart bol výnimočne vysoký, omnoho lepší než v Ríši. Bol
tu dostatok cigariet, ovocia, vajec, múky a mlieka, bolo tam toho
toľko, koľko len hrdlo ráčilo. Tá krajina sa nám javila ako raj,
plný mlieka a medu."
"Celková životná úroveň bola na Slovensku nižšia než v priemyselných
Čechách, Slovensko bolo totiž jednoduché. Ale v zásobovaní
potravinami bolo na tom omnoho lepšie než okolité krajiny. Prakticky
všetko sa dalo voľne kúpiť. Nešlo tu len o potraviny, jednalo sa
napríklad o takú komoditu, akou boli náramkové hodinky."
Nemecké jednotky na území Slovenska počas SNP
28. Mali nemecké jednotky počas ťaženia vlastné zdroje zásobovania,
alebo na Slovensku rekvírovali, či dokonca rabovali a pľundrovali?
Rozličné
odpovede:
"Naša jednotka mala vlastné zdroje zásobovania a žold sme dostávali
napoly v slovenských korunách a napoly v ríšskych markách. Mohli sme
si v obchodoch všetko voľne kúpiť a často sme boli pozývaní
pohostinnými Slovákmi k stolu. Cigarety značky Tatra, Detva a Lipa
sme si kupovali voľne v neobmedzenom množstve. Okrem toho, keď sa
nám podarilo obsadiť veľký proviantný sklad, tak sme mali dostatok
čohokoľvek."
"Mali sme vlastné armádne zásobovanie a zhruba každé tri dni naše
autá pendlovali medzi Bratislavou a našimi pozíciami, aby priviezli
studenú a teplú stravu, okrem toho nám varili naše poľné kuchyne."
"Mali sme vlastných zásobovačov, ktorí prinášali nie veľmi chutnú
stravu. Preto sme si pripravovali stravu z jedla, nájdeného v
preplnených komorách bytov, ktoré boli opustené tesne pred naším
príchodom, napríklad v Horných Hámroch. Vo veľkom sa nerekvírovalo,
to by naše velenie ani nedovolilo. Samozreme, že mŕtvym a zajatým
slovenským vojakom sme odoberali zbrane, odnímanie náramkových hodín
a šperkov bolo zakázané. Bolo medzi nami zopár vojakov, ktorí brali
potraviny priamo z obchodu, napríklad v obci Koš, ale to bola
výnimka. Žold sme dostávali v korunách, za ktoré sme si mohli všetko
nakúpiť."
29. Ako sa
volala vaša jednotka a ako bola vytvorená a organizovaná?
Všetci zhodne:
"Bojová skupina Schill bola jednotka vytvorená na základe
pohotovostnej smernice platnej v Protektoráte Čechy a Morava
(Protektorat Böhmen und Mähren). Heslo "Schill" bolo poplachovým
heslom pre všetky nemecké jednotky nachádzajúce sa v Protektoráte,
ktorým sa mali tieto jednotky aktivovať, ak by vypuklo povstanie
alebo nepokoje v Čechách a na Morave. Názov Schill bol vypožičaný od
mena pruského majora, hrdinu národnoobrodzovacích bojov v
rozdrobenom Nemecku v roku 1809, Ferdinanda von Schilla. Bojová
skupina pozostávala z dvoch práporov a teda zo štyroch rôt. 1.
prápor bol tvorený z prípravného kurzu dôstojníkov v Josefstadte,
2.prápor zase z časti školného práporu pancierových granátnikov
KIENSLAG, dislokovaného v okolí Prahy. Bojová skupina Schill mala k
dispozícii útočné delá, ktoré počas ťaženia neustále podporovali 1.
prápor a batériu ľahkých poľných húfnic (ráže 85 mm [26]). Schill
mala v počte mužov silu zhruba školného práporu, čiže cca 2200
vojakov, z ktorých bol improvizovane tento pluk 29. 8. 1944
vytvorený, a to prakticky z absolútnej núdze a z nutnosti promtného
zásahu voči povstalcom na Slovensku. Heslo "Schill" sa tak pružne,
analogicky, použilo pre povstanie tentokrát nie v Protektoráte, ale
na susediacom Slovensku. Mechanizácia jednotky pozostávala z veľkej
časti z nákladných áut na drevoplyn, zhromaždených v Protektoráte,
pričom ich vodiči boli povinne nasadení Česi.
30. Ako sa
vám pozdávala morálka vašej jednotky?
Všetci zhodne:
"Morálka bola dobrá, ba až vynikajúca."
31. Bola to
jednotka Wehrmachtu alebo Zbraní SS (Waffen SS)?
Všetci zhodne:
"Bola to zmiešaná jednotka, ale väčšinu jej príslušníkov tvorili
SS."
32. Bola to
jednotka elitná, alebo jednotka postavená z núdze?
Všetci zhodne:
"Asi oboje. Prvý prápor bojovej skupiny Schill bol z núdze zostavený
elitný oddiel. Pozostával bez výnimky z mladých čakateľov
dôstojníckeho stavu vo veku 19 až 25 rokov, ktorí už mali bojové
skúsenosti z veľkych frontových stretov na Východe, vo väčšine
prípadov sa jednalo o viacnásobne vyznamenaných vojakov. Mnohí
pochádzali zo stavov elitných obrnených divízii Zbraní SS, napríklad
z 1. obrnenej divízie SS Leibstandarde Adolf Hitler alebo z 5.
obrnenej divízie Wiking. Tri mesiace po skončení ťaženia na
Slovensku sa z mnohých členov Schill stali dôstojníci."
33. Vznikli
počas vašich bojov veľké straty na životoch a majetku, prípadne na
infraštruktúre?
Všetci zhodne:
"Nie."
Doplnenia:
"Na nejaké tažké škody boli boje vo všeobecnosti krátke a ani jedna
zo strán nedisponovali skutočne ťažkými zbraňami. Bola to vojna
pušiek, pištolí, ručných granátov a guľometov. K bojom prichádzalo v
priemere každý tretí či štvrtý deň."
34. Natrafili
ste aj na vyslovene české jednotky?
Všetci zhodne:
"Nie."
Doplnenia:
"Jediní Česi, ktorých sme mali možnosť počas nášho ťaženia stretnúť,
boli naši vodiči nákladných áut. Tí udržiavali vrelé kontakty so
slovenským civilným obyvateľstvom, boli priateľskí, ale na ťažení
boli nezainteresovaní a chceli sa vrátiť čo najskôr naspäť domov.
Niektorí z nich dostali po potlačení SNP nemecké vyznamenania."
35. Ako bolo
zaobchádzané so slovenskými zajatcami?
Všetci zhodne:
"Frontové, prvosledové jednotky s nimi zaobchádzali absolútne
korektne, ako s normálnymi vojnovými zajatcami."
36. Boli ste
ešte niekedy po porážke Povstania bojovo nasadení na Slovensku?
Všetci zhodne:
"27. októbra sme obsadili Banskú Bystricu — centrum Povstania, 30.
októbra sa zúčasnil náš 1. prápor ako vybraná jednotka slávnostnej
víťaznej prehliadky na Hlavnom námestí pred Dr. Jozefom Tisom. Ráno
1. novembra 1944 opustili všetci čakatelia dôstojníckeho stavu
jednotku a tým aj Slovensko, aby sa naďalej zúčasňovali výuky v
dôstojníckych školách."
Prevzaté z:
http://www.druhasvetova.sk |