SNP - BOJE PRI STAREJ KREMNIČKE
5.10.1944

Situácia na juhozápadnom krídle povstaleckého frontu sa začiatkom októbra 1944 po páde Žarnovice značne zhoršila. Nemeckým jednotkám, postupujúcim z juhozápadu údolím rieky Hron v smere Hronský Beňadik – Žarnovica – Sv.Kríž nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom), stáli v ceste slabšie vyzbrojené jednotky III. TS 1 „Gerlach“, partizáni z 1. partizánskej brigády „M. R. Štefánik“ a brigády „Za slobodu Slovanov“. Samotný Sv. Kríž zaisťovala partizánska brigáda „kpt.2 Nálepka“. Súčasne začali útočiť nemecké jednotky v smere od  Handlovej na Sv. Kríž nad Hronom.

V utorok 3. októbra 1944 obsadili jednotky SS-KGr.3 Schill  – konkrétne prápor „Teuteberg“ podporovaný 3. rotou práporu „Kettgen“, útočnými delami a ženistami z čaty „Hradischko“ – mesto Sv.Kríž nad Hronom. Za zmienku stojí fakt, že povstalecké jednotky tu mali až trojnásobnú početnú prevahu.


Hans Kettgen,
veliteľ práporu "Kettgen"



Príslušníci SS-KGr.Schill



Príslušníci z PiZug. "Hradischko" z obdobia bojov pri St.Kremničke

Ale už nasledujúci deň – v stredu 4. októbra 1944 – podnikli povstalecké jednotky protiútok. Situácia práporu „Teuteberg“ bola vážna, prápor bol však posilnený hlavnými silami práporu „Kettgen“. Ťažké boje o Sv. Kríž trvali až do večera, kedy sa nemeckým jednotkám podarilo zatlačiť povstalcov až ku Starej Kremničke. V tom istom čase vyrazili nemecké útočné delá Sturmgeschütz III a stíhače tankov Jagdpanzer IV, podporované pechotou, cez obec Lutila k západnému okraju Starej Kremničky. Veliteľ III. TS plk.4 P. Kuna obdržal rozkaz podniknúť protiútok s cieľom zatlačiť nemcov späť k obci Lutila. Nakoniec sa povstaleckým jednotkám podarilo nemecký postup pri Starej Kremničke - obci ležiacej východne od Sv. Kríža nad Hronom – zastaviť. K zastaveniu nemeckého postupu v ten deň výrazne prispela zosilnená povstalecká tanková čata por.5 Rumana, ale aj protitankový zátaras, ktorý sa ťahal asi 150 m od posledného domu na dolnom konci obce Stará Kremnička. Zátaras bol široký 3 m, hlboký 1 m. Do svahu boli zakopané 25 – 35 cm brvná vertikálne tesne vedľa seba. Aj napriek tomu nemci obsadili výšiny západne od dediny, čím získali významnú kontrolu nad cestou do Kremnice a železničnou traťou Zvolen – Kremnica, na ktorej rušili svojimi minometmi a guľometmi železničnú premávku.

Veliteľstvo 1. ČSA6 si uvedomovalo hroziace ohrozenie spojovacej komunikácie medzi III. TS a IV. TS. Preto nariadilo podskupine „Ipeľ“ aby v kordinácii s jednotkami mjr.7 Kovačoviča pripravila protiútok. Na jeho podporu bol Veliteľstvom 1. ČSA na tento obranný úsek pridelený pancierový vlak IPV8-I „Štefánik“, veliteľom vlaku bol kpt.útv9. F. Adam. Vlak tvoril predsunutý vozeň, delový vozeň, tankový vozeň, rušeň, tankový vozeň, guľometný vozeň. Súprava začala presun ku Starej Kremničke v noci z 4. na 5. októbra. Po nočnom príchode na železničnú stanicu Stará Kremnička absolvoval veliteľ vlaku kpt.útv. Adam bojovú poradu s por. Rumanom, veliteľom tankovej čaty. Na porade bolo dohodnuté, že postupujúce tanky por. Rumana budú vytyčovať ciele na nemecké jednotky streľbou svetelnými nábojmi. To malo uľahčiť streľbu z pancierového vlaku.
Povstalecké pozície (ilustračné foto)



plk.Š.Kuna, veliteľ III.TS

Vo štvrtok 5. októbra 1944 v skorých ranných hodinách povstalecký protiútok skutočne začal. Povstalecké jednotky podporované tankami por. Rumana vyrazili do  protiútoku presne podľa dohodnutého plánu. Útoky podskupiny „Ipeľ“ sa celý deň striedali s nemeckými protiútokmi. Stará Kremnička počas tohto dňa niekoľkokrát menila majiteľa. Pancierový vlak IPV-I „Štefánik“ tu podstúpil svoj bojový krst. Od rána operoval na úseku Dúbrava – Kremnica v priestore pred tunelom Pod Kečkou medzi vchodovým návestidlom a predzvesťou nad železničnou stanicou Stará Kremnička. Odtiaľ podnikal na útočiace nemecké jednotky palebné prepady so všetkých zbraní smerom na Háj - okrem kanóna delového vozňa, pretože ten mohol strielať iba v smere jazdy. V oblasti hory Chrástová a pasienok Háj boli vybudované zákopy povstaleckých jednotiek. Osádka pancierového vlaku nemala s týmito povstaleckými jednotkami spojenie a tak paľba z pancierového vlaku zasiahla omylom aj tieto postavenia. V oblasti Hrbov a Chrástovej takto omylom zahynulo niekoľko povstaleckých vojakov. Povstalci v bojoch proti Nemcom nasadili aj 2 tanky, ktoré však v jarku na Hrboch zapadli a osádky ich opustili.

Pôsobenie povstaleckého pancierového vlaku IPV-I „Štefánik“ spočiatku spôsobilo útočiacim Nemcov prekvapenie, ale čoskoro sa zorientovali a zamerali na neho paľbu zo svojich diel a mínometov. Niekoľko krát bol vlak aj priamo zasiahnutý, keď napríklad jedna strela z nemeckého 80 mm minometu dopadla na tankový vozeň. Ten ale zásah vydržal. Vlak sa pod paľbou ťažkých zbraní presunul do blízkeho tunela Pod Kečkou. Pod priamu paľbu nemeckých diel sa dostal celý úsek železničnej trate, pričom nemci rozbili aj budovu stanice Stará Kremnička. Na nemeckej strane sa boje pri Starej Kremničke stali osudnými pre SS-Hstuf.10Wilhelma Teuteberga, veliteľa práporu „Teuteberg“. Ten utrpel počas inšpekcie predsunutých postavení ťažké zranenie, avšak nie priamo v boji ale po páde suchého stromu. Napriek okamžitému leteckému prevozu do Prahy zraneniu podľahol.



IPV-I "Štefánik"



kpt. útv. F.Adam
veliteľ IVP-I

Nemcom sa podarilo cez obec Lutila v smere od západu cez horu Háj nakoniec Starú Kremničku obsadiť. Vývoj celkovej situácie na tomto úseku povstaleckého frontu ovplyvnil prienik nemeckej pancierovej divízie „Tatra“ ku Kremnici. Na základe tejto skutočnosti a z obavy pred celkovým nepriateľským obkľúčením nariadil veliteľ III. TS plk. P. Kuna večer 5. októbra 1944 ústup povstaleckých jednotiek na čiaru Pitelová – Trnavá Hora – Jalná.   IPV-I „Štefánik“ ustúpil aj napriek poškodenej železničnej trati na železničnú stanicu v Dúbrave.

Tým sa boje pri Starej Kremničke skončili a presunuli k obom brehom rieky Hron a k obci Pitelová.

V roku 2009, pri príležitosti 65. výročia SNP zorganizovali kluby vojenskej histórie KVH Carpathia z Bratislavy, KVH Stred zo Zvolena a KVH Cassoviacorps z Košíc spolu s ďaľším klubmi a obcou Stará Kremnička rekonštrukciu týchto bojov. Zaujímavosťou bolo, že sa tejto významnej udalosti zúčastnil aj zrekonštruovaný pancierový vlak „Štefánik“, za čo patrí vďaka zvolenskému Klubu historickej techniky a Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Samotný boj sa uskutočnil na autentických miestach skutočných bojov.

Vysvetlivky:
 1)       TS – taktická skupina
2)       kpt. – vojenská hodnosť kapitán
3)       SS-Kgr.  - SS Kampfgruppe (bojová skupina zbraní SS)
4)       plk. - vojenská hodnosť plukovník
5)       por. – vojenská hodnosť poručík
6)       1.ČSA – 1.československá armáda (oficiálny názov povstaleckej armády počas SNP)
7)       mjr. – vojenská hodnosť major
8)       IPV – improvizovaný pancierový vlak (oficiálne označenie pancierových vlakov počas SNP)
9)       kpt.útv. – vojenská hodnosť kapitán útočnej vozby (vo význame tankových vojsk) 
10)     SS-Hstuf. – SS Hauptsturmführer (vojenská hodnosť zbraní SS na úrovni kapitána) 


 Spracoval:
 P.Velčický

Zdroj:
Klubert T.: Obrnené jednotky v Slovenskom národnom povstaní. 2007, ISBN 978-80-89220-80-9
Lacko M.: Slovenské národné povstanie 1944. 2008, ISBN 978-80-8085-575-8
Kmeť L.: Povstalecké pancierové vlaky. 2009 (2.vydanie), ISBN 978-80-970181-8-4
Stará Kremnička 1442 – 2002

Foto:
 Pioniere der Waffen SS im Bild. Nation Europa Verlag GmbH, Coburg 2000, ISBN 3-92067750-1
Kmeť L.: Povstalecké pancierové vlaky. 2009 (2.vydanie), ISBN 978-80-970181-8-4
Za odbornú spoluprácu ďakujem M.Uhrínovi z Múzea SNP v Banskej Bystrici
 

 

spať na WW2 - fakty