|
|
|
Aj napriek tomu, že sa organizátorom SNP nepodarilo udržať
povstalecké územie pod kontrolou až do príchodu oddielov Červenej
armády, prenikli počas jesene 1944 ruské, ale aj československé
jednotky na hranice našej vlasti a oslobodili rad miest a obcí
východného Slovenska. Už od októbra 1944 sa museli Pezinčania,
Modrania, ale tiež obyvatelia okolitých obcí podieľať na výstavbe
zákopov a opevnení vo vinohradoch, predovšetkým v priestore horského
prechodu cez Pezinskú Babu. Nemci počas týchto prác opevnili
dôležitú cestu cez Babu na Záhorie protitankovým kanálom, zákopmi a
železobetónovými bunkrami. Aj napriek tomu, že táto práca bola
platená, mnohí obyvatelia sa ju pokúšali sabotovať, pretože im
samotným tak viazla práca vo vinohradoch. A tak miesto požadovaných
2150 osôb pracovalo často na opevňovacích prácach len 870 osôb
(priestor Pezinka, Cajly a Kučišdorfu). Niektorí naši spoluobčania,
napr. Miškovský, Demovič, Očkovský a Prizbula boli za sabotáže na
opevňovacích prácach dokonca odsúdení vojenským súdom. Rozsudok však
našťastie nebol vykonaný pre rýchly prechod frontu. Na opevňovacích
prácach sa zúčastňovali aj mladí Nemci (Volksdeutsche), násilne
prisunutí z Čiech. Ešte pred príchodom frontu zhromaždili Nemci
cajlanských mládencov v škole vo Vinosadoch a chceli ich odviesť do
Nemecka na nútené práce. Avšak na zásah veliteľa opevňovacích prác
majora Himmelkreutzera boli títo muži prepustení. Opevnenie sa však
ani napriek tomu nepodarilo do príchodu Sovietskej armády dokončiť.
A to sa od 23.11.1944 na opevňovacích prácach pracovalo aj v nedeľu
a vo sviatky, ba dokonca aj cez poplach. Už 30.marca odišla za
Pezinka a Vinosad časť obyvateľov nemeckej národnosti. Modra bola
dokonca pred príchodom ruských jednotiek evakuovaná a časť
obyvateľstva sa musela uchýliť do okolitých obcí. Stalo sa tak
preto, že v meste sa usídlilo veliteľstvo protilietadlovej jednotky
z Viedne, tvorené približne 40 nemeckými dôstojníkmi na čele s
oberleutnantom Vordkom. Obranu na svahoch Malých Karpát zaujali 43.
a 153.nemecká divízia zo zálohy 8.nemeckej armády a 27.maďarská
divízia. Samotný útok kozákov kubánsko-čiernomorského pluku plk.
Jefima Popova zo 4.gardového jazdeckého pluku na Pezinok začal na
veľkonočné nedeľné ráno 1.4.1945. Asi o pol deviatej začala
delostrelecká príprava, ktorá bola zameraná predovšetkým na
maďarských a nemeckých vojakov v pezinskej tehelni. Medzi maďarskými
vojakmi vypukol zmätok a väčšina z nich sa rozpŕchla po meste. Veľa
z nich bolo zajatých kozáckymi hliadkami, ktoré dorazili do mesta po
desiatej hodine. Tu bol postup Červenej armády zastavený. Čakalo sa
na posily, pretože sa v horách očakával silný nemecký odpor.
Popoludní sa pokúsili nemecké oddiely o prielom z Grinavy a
Limbachu. Pod silnou nepriateľskou paľbou mínometov a
delostrelectva, ktorou utrpeli najviac ulice Svätojurská a
Bernolákova dorazili do mesta ruské tanky. Na veľkonočný pondelok
naďalej pokračovali nemecké protiútoky a Sovieti museli proti nim
nasadili ťažké delostrelectvo, ba aj obávané kaťuše. Nemci sa
pokúšali preraziť s pomocou ťažkých guľometov najmä od Modry.
Niekoľko protiútokov podnikli dokonca aj Maďari smerom od Senca.
Veľká skupina Nemcov sa dostala pri Šenkvickom háji do obkľúčenia.
Väčšina obyvateľov Pezinka evakuovala do blízkeho Viničného. K
večeru bol zlomený posledný pokus Nemcov o prielom. Časti Nemcov sa
však podarilo zachytiť v nedokončených zákopoch za Cajlou. Tu kládli
niekoľko hodín guľometnou paľbou značný odpor ruským jednotkám. V
týchto bojoch boli zničené tiež dva maďarské tanky. Silné
delostrelecké postavenia na dnešnej cajlanskej kalvárii a
predovšetkým na vrchu Starý zámok boli ostreľované batériou kaťuší.
Ranených ruských vojakov ošetrovali miestne členky Červeného kríža
pod vedením Gizy Krupovej. Na ďalší deň – 3.4.1945 bola cesta cez
Babu na Záhorie v rukách sovietskych vojsk. Napriek tomu sa Nemci
ešte stále nevzdávali. 3.4.1945 o 11.00 hod zaútočila letka 5
nemeckých bombardérov na sovietske kolóny postupujúce Pezinkom.
Bomby zasiahli domy na Revolučnej, Sládkovičovej a Cajlanskej ulici.
Pri nálete zahynulo 16 sovietskych vojakov, 4 Pezinčania a 4
obyvatelia Cajly. Pri prielome týchto postavení padlo 66 sovietskych
vojakov. V noci zo 4. na 5.4.1945 nasledoval ďalší nemecký nálet.
Najviac škôd utrpela Kupeckého ulica a vojenské kasárne. V
nasledujúcich dňoch sa bojové operácie presunuli na Záhorie a
česko-slovenské pohraničie. Celkovo padlo v bojoch o Pezinok,
Grinavu, Vinosady a Cajlu až 138 sovietskych vojakov a dôstojníkov.
Vzhľadom na to, že počas oslobodzovania dnešných okresov Malacky,
Senec a Pezinok padlo spolu 595 vojakov Červenej armády, straty v
bojoch o prielom z Pezinka cez Cajlu a Babu na Záhorie predstavujú
viac ako 23% všetkých strát v okrese. Nemecké a maďarské straty sa
dodnes nepodarilo vyčísliť. Začiatkom apríla zahynulo tiež množstvo
našich spoluobčanov, ktorí sa nedožili oslobodenia, alebo zomreli na
následky zranení, utrpených pri zneškodňovaní zabudnutej munície
niekoľko dní po oslobodení. |
|
|
