|
Jar
a leto 1944 boli pre nacistické Nemecko kritické. Napriek
fanatickému odporu sa nedarilo zadržať postup Sovietskej armády a po
vytvorení druhého frontu v Normandii bola porážka fašizmu už len
otázkou času.
Čoraz väčšie problémy nemeckej brannej moci a bezpečnostným zložkám
spôsobovalo aj silnejúce partizánske hnutie na okupovaných územiach.
Lavínu zatýkania v Nemecku vyvolal nevydarený atentát na Adolfa
Hitlera 20.júna 1944. Represie voči atentátnikom a tým, ktorí
atentát schvaľovali, najviac postihli abwehr (vojenská spravodajská
služba). V rámci čistky bol zatknutý a na jar 1945 aj popravený jeho
šéf admirál Canaris. Došlo k reorganizácii abwehru, ktorý vlastne
prestal existovať ako samostatný orgán nemeckej brannej moci.
V priebehu dvoch mesiacov bol pričlenený a podriadený RSHA
Reichsicherheitshauptamt (Ríšsky hlavný bezpečnostný úrad). Neskôr
bol Abwehr – Abteilung (najvyšší
riadiaci orgán ofenzívneho aj defenzívneho spravodajstva)
premenovaný na Militärisches Amt a podridený oddeleniu A-VI. pri
RSHA, ktorého šéfom bol SS-brigadeführer Walter Schellenberg.
Oddelenia a referáty Abwehr – Abteilung, ktoré svoju činnosť
zameriavali na okupované územia, boli priamo podriadené IV.
Oddeleniu RSHA – gestapu, Geheime Staatpolizei (tajná štátna
polícia), ktoré pracovalo pod vedením SS-Oberführera Hansa Müllera.
Faktické včlenenie Abwehru do RSHA značne posilnilo pozície druhého
muža tretej ríše SS-reichführera Heinricha Himmlera. V súvislosti
s postupujúcim frontom boli vytvorené podmienky pre prácu
spravodajských orgánov po predpokladanej kapitulácii Nemecka. Na
tento účel boli vytvorené špeciálne komandá a oddiely
(Vermessungskommando – zememeračské komandá a Vermessunggstruppen –
zememeračské oddiely), ktorých názvy mali zastrieť ich skutočné
zameranie. RSHA zriadilo zvláštne výcvikové tábory pre výcvik
budúcich rezidentov, agentov a diverzantov. Na okupovaných územiach
vytvárali nacisti tajné sklady zbraní, diverzného materiálu
a proviantu. Po ústupe nemeckých vojenských jednotiek sa v tyle
oslobodzovacích armád mala vytvoriť agentúrna sieť –
Rückzugsorganization (ústupová organizácia), ktorá bola vytvorená
z rezidentov, alebo z malých skupín dopredu vycvičených agentov,
ktorí sa mali dať prekročiť postupujúcimi nepriateľskými vojskami
a v tyle začať činnosť. Táto diverzná činnosť sa zameriavala hlavne
na oblasti východnej a strednej Európy a teda aj na Slovensko.
Keď nacistické vojská začali 29. augusta 1944 okupáciu územia
Slovenska, v ich tyle postupovali bezpečnostné zložky, ktorých
úlohou bola pacifikácia okupovaných území. V praktickej realizácii
to znamenalo rozvíjanie teroru a represií voči povstalcom
a civilnému obyvateľstvu. Pod vedením dr. Jozefa Witisku vytvorila
Einsatzgruppe H SIPO a SD na Slovensku 6 kománd s 24 opornými bodmi.
Okrem toho boli vytvorené tri špeciálne protipartizánske jednotky –
Abwehrgruppe 218 s krycím názvom Edelweiss, jednotka s krycím názvom
Snežienka, ktorá však nebola nasadená a Stíhací zväz Juhovýchod –
Stíhacia skupina Slovensko s krycím názvom Jozef. V záverečných
fázach vojny sa formovala aj tzv. Kysucká garda, k nasadeniu ktorej
však tiež nedošlo. Protipartizánskej činnosti na Slovensku sa
zúčasnili jednotky Edelweiss a Jozef.
Príslušníci špeciálnej protipartizánskej jednotky na Slovensku
Jednotka Jozef sa začala formovať v Bratislave od 10. septembra
1944, keď sem prišiel dr. Werner Pawlovský a SS- Oberscharführer
Ing. Werner Tutter a s nimi ďalších 5 inštruktorovz freiburskej
školy. Najvýznamnejšiu úlohu neskôr zohral SS-Untersturmführer
Ferdinand Sonnberger. Freiburská škola tzv. Kampfschule bola
pozostatkom po nasadení špeciálneho útvaru Brandenburg na front.
Divízia Brandenburg bola špeciálna jednotka diverzantov, ktorú
nasadzovali na najťažších úsekoch, napríklad do boja preti
juhoslovanským partizánom. Veliteľom tohoto špeciálneho útvaru nebol
nikto iný jako SS-Obersturmbanführer Otto Skorzeny. Štáb útvaru bol
rozdelený na päť oddielov. Z hľadiska územia Slovenska nás zaujíma
SS-Jagdverband Süd-Ost so sídlom vo Viedni, ktorému podliehali aj
špeciálne protipartizánske jednotky na našom území. Kampfschule bola
na jeseň 1944 pričlenená k RSHA a na začiatku 1945 podliehala priamo
SS. Divízia Brandenburg mala služobné označenie Abwehr-Ia, súčasťou
bola aj Abwehr-Ib, kde boli príslušníci so zvláštnymi schopnosťami
pripravení k okamžitému nasadeniu. Patrilo sem aj špeciálne
výcvikové stredisko výzvednej služby Abwehr-Ic. Príslušníci tohoto
strediska boli nasadzovaní ako parašutisti a zúčasnili sa aj
obsadzovania Bratislavy a pôsobili při potlačovaní Slovenského
národného povstania hlavne v okolí Bansej Bystrice.
Samotná jednotka Jozef podliehala Viedenskej centrále. Ihneď po
príchode freiburských inštruktorov do Bratislavy začala nábor do
jednotky medzi miestnymi Nemcami. Po dohode s klérofašistami začali
získavať aj príslušníkov Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže.
Formovanie jednotky však nezostalo utajené, a tak z konšpiratívnych
dôvodov sa štáb premiestnil do Rarboku a neskôr do Sekúl, kde sa
mohol výcvik vykonávať nerušene pod záštitou veliteľstva ochrannej
zóny. V tom čase už k jednotke patrilo aj 40 Slovákov. Aby bol
zabezpečený prísun nový síl, najmä z radov HM, zostal v Bratislave
jako spojka dr. Feldwebel Reindl, ktorý udržiaval styk so
slovenskými úradmi, nemeckým veliteľstvom a organizačne pripravoval
rokovanie s Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. V Sekuliach sa
medzitým sformovali 4 čaty. Ich veliteľmi sa stali
SS-Untersturmführer Ferdinand Sonnberger, SS-Oberschsrführer Ing.
Werner Tutter, feldwebel Puritzer a feldwebel Kanke. Budúcej
diverznej a záškodnickej činnosti sa prispôsobil aj výcvik jednotky.
Hlavnou náplňou bol vojenský bojový výcvik, streľba, výcvik
a taktika, maskovanie, úlohy na postreh a maskovanie, riadený
rozhovor a inštruktáž v zaobchádzaní s trhavinami. Slovenskej časti
jednotky sa špeciálne venoval Werner Tutter.
Koncom októbra sa štáb a dve čaty presťahovali do Trenčianskych
Teplíc, odkiaľ už podnikali protipartizánske akcie do vzdialenosti
60-70 km. Jednotka brala aj zajatcov, ktorých neskôr vypočúvali,
pričom si skúšali metódu riadeného rozhovoru, a potom ich
odovzdávali príslušníkom SD v Trenčíne. Druhá časť jednotky pod
vedením Ferdinanda Sonnbergera medzitým pôsobila v okolí Pustého
hradu pri Zvolene.
Príprava na následnú diverznú činnosť sa odzrkadlovala aj pri
protipartizánskych akciách jednotky Jozef. Jej príslušníci sa
v podstate zámerne vyhýbali priamym otvoreným stretom
s partizánskymi jednotkami a terorizovali civilné obyvateľstvo.
Dobrá znalosť miestnych pomerov, najmä u slovenských príslušníkov
jednotky a jazykové znalosti dôstojníckeho zboru, ktorý sa grupoval
hlavne zo sudetských Nemcov, umožňoval jednotke prenikanie medzi
obyvateľstvo v preoblečení za partizánov.
Sonnbergova časť jednotky sa vo februári 1945 presunula do Zvolena
a zriadila si bunker v blízkosti Pustého hradu. Pôvodne
predpokladali, že sa v týchto priestoroch nechajú prekročiť frontom
a budú podľa inštrukcií pokračovať v diverznej činnosti v tyle
Sovietskej armády. Tento zámer zmaril útek M. Dlhoša a L.
Klisenbauera od jednotky, keď videli vyvražďovanie civilných osôb.
Na rozhraní marca a apríla 1945 postup frontu prinútil jednotku
Jozef premiestniť sa do priestoru obce Nimnica (okr.Považská
Bystrica), kde pokračovala v protipartizánskych akciách.
V krátkom čase nasledoval postup smerom na Moravu, kde pokračovali
v teroristickej činnosti. Teroristická, protipartizánska činnosť
však nebola hlavnou úlohou jednotky. Bola len prestriedkom na výcvik
diverzantov, ktorí sa pripravovali na dlhodobú záškodnícku činnosť
v tyle Sovietskej armády, a potom v prípade nacistickej kapitulácie,
na území slobodného Československa. Tomuto bol prispôsobený program
výcviku, ako aj prísna utajenosť jednotky a jej činnosti.
Doležité bolo kádrové zabezpečenie pripravovaných akcií. Nie náhodov
výcvik viedli bývalí frekventanti freiburskej školy, výcvik ktorej
bol zameraný práve na diverziu v tyle nepriateľa a na oslobodenom
území po skončení vojny.
Ďalšou podmienkou vstupu do jednotky bola znalosť východných
jazykov. Z tohoto dôvodu veliteľský zbor tvorili poväčšine sudetskí
Nemci, alebo nemci žijúci na Slovensku, medzi ktorými sa potom robil
aj doplňovací nábor. Ďalšiu časť jednotky tvorili mladí slovenskí
príslušníci Hlinkovej mládeže, Hlinkovej gardy a Pohotovostných
oddielov HG. Týmto smerom bola orientovaná aj miera zacvičenia
jednotlivých častí jednotky, keď najmenej informovaní o skutočnom
poslaní jednotky boli práve jej slovenskí príslušníci. Při
doplňovaní jednotky v neskoršom období sa pozornosť náborových
dôstojníkov sústredila na okolie Handlovej a na Spiš, kde bolo silne
zastúpené nemecké etnikum, no podarilo sa získať len 12 ľudí
ochotných vstúpiť do jednotky Jozef
Prípravy na prechod frontu príslušníkmi jednotky Jozef sa začali
v polovici decembra 1944, keď boli niektorí poddôstojníci poverení
vytipovať miesta prekročenia frontovej línie. Počítalo sa s tým, že
to bude niekde v priestore Prešova, kam odišiel Werner Tutter.
Kým však došlo k ukončeniu výcviku a pripravenosti jednotky na
akciu, uplynul mesiac a front sa značne posunul. Vedenie jednotky
Jozef 31.januára 1945 požiadalo písomne o povolenie vykonania akcie,
ktorá mala krycí názov „ Zvláštny podnik Schwein“. Rozkaz na
vykonanie tejto akcie bol vydaný v ten istý deň. Základným cieľom
akcie bolo, aby sa vybraní príslušníci jednotky Jozef dali prevlniť
frontom Juhovýchodne od Zvolena. Za týmto účelom mala byť v tomto
priestore zriadená fingovaná partizánska základňa. Po prevlnení mali
príslušníci vybraní do skupiny nadviazať spojenie s agentúrnou
sieťou a na rozkaz veliteľa sa zamerať na diverznú a záškodnícku
činnosť v priestore Kremnice, Zvolena a Banskej Bystrice. Kádrovo
bola akcia zabezpečená dobre. Veliteľom prevlňovacej jednotky bol
menovaný SS-Untersturmführer Ferdinand Sonnberger, ktorý mal
k dispozícii 10 poddôstojníkov SS, 6 dobrovoľníkov cudzej národnosti
a okolo 50 dôverníkov, ktorí mali byť potom aktívne zapojený do
teroristickej a diverznej činnosti. Prevlňovanie sa malo uskutočniť
v priestore, kde operovala 8. nemecká armáda, ktorej velenie bolo
tiež o akcii informované. Veľmi dobré bolo finančné zabezpečenie
celej akcie. Vyslaná jednotka mala k dispozícii 500 000 Kčs, ďalej
300 000 Kčs na nutné výdaje, 100 000 Kčs nových československých
korún, ako aj 100 000 rubľov. Prevlňovanie v oblasti Zvolena však
zlyhalo. Z priestoru bunkra pod Pustým hradom zbehli, ako sme už
uviedli, dvaja príslušníci jednotky, ktorých napriek pátraniu aj
v ich rodných obciach nenašli a to donútilo velenie akcie odvolať
príslušníkov jednotky z vytipovaného priestoru a odložiť
prevlňovanie.
Nakoniec sa prekročenie frontu uskutočnilo 8.apríla 1945 při obci
Gajdel. Celkom sa prevlnilo 17 príslušníkov jednotky Jozef. Skupina
však bola sovietskymi jednotkami rozbitá už 11.apríla. Súd so
zadržanými diverzantmi sa konal před vojenským tribunálom sovietskej
40.armády, ktorý ich 17. apríla odsúdil na tresty smrti a dlhoročné
väzenie.
Z pôvodného počtu 80 Slovákov, ktorí prišli k jednotke, mal Tutter
k dispozícii okolo 40 mužov. Časť z predchadzajúceho počtu bola
totiž časom odvelená k rôznym jednotkám POHG, boli pridelení do
Sonnbergerovej jednotky, iní zostali v Sekuliach, alebo od jednotky
zbehli, keď sa nevrátili z dovolenky. Takto Tutter vyslal celkove
len 8 skupín a to 3 z priestoru Púchova a ostatné už na Morave.
Námety na činnosť týchto skupín spracovával sám Pawlowský, no
konkretizoval ich Tutter. Priestory pôsobenia skupín boli volené
v oblastiach, ktoré im boli dostatočne známe. Zámer akcie bol
jednoznačný. Nakoľko išlo o malé skupiny, nemohli ich príslušníci
podnikať väčšie akcie. Ich hlavnou úlohou bolo podľa možnosti
včleniť sa do partizánskych jednotiek, alebo sa dostať do svojich
domovov a dlhšou nečinnosťou vzbudiť dôveru. Potom mali začať
diverznú činnosť – ničiť železničné trate, porušovať kábelové
vedenie, vykonávať menšie sabotáže, vyvolávať paniku sabotážami při
slávnostných akciách a podobne. Každá skupina bola vyzbrojená asi ¾
kg trhavín s potrebnými rozbuškami a zápalnými šnúrami, pištoľou,
ručnými granátmi, nutnou zásobou potravín a slovenskými a ruskými
peniazmi. Skupiny však nemali na koho nadviazať spojenie, ani rozkaz
vrátiť sa v prípade neúspechu. Pawlowsky sa v tomto čase potreboval
zbaviť slovenských príslušníkov jednotky, pretože pripravoval nové
akcie na Morave a v Čechách, pri ktorých chcel využiť najmä
sudetských Nemcov.
Samotné prevlňovanie prebiehalo so súhlasom nemeckých jednotiek,
ktoré v danom priestore operovali a boli s ním oboznámené aj
slovenské orgány. Za účelom hladkého priebehu akcie boli predné
línie oboznámené s menom jednotky Jozef, ako aj s heslami akcie.
Prvé skupiny používali heslo „katze“ – mačka a ostatné
„katzeschwanz“ – mačací chvost. Ďalším poznávacím znamením členov
skupín bol popis veliteľa (Tutter) a dohovorené miesto – schránka,
kde sa mali zaznačovať miesta a časy schôdzok. V určenom mieste
urobil v prvom okne vľavo v mužských WC prvý člen skupiny krúžok,
druhý cez kruh čiaru a tretí čas a miesto schôdzky. Tieto úkony
odpadli, ak sa členovia prevlňovacej skupiny dobre poznali.
Po odchode z okolia Púchova sa teda ďalšie skupiny pripravovali už
na Morave. Tutter ich pripravoval vo Vizoviciach. Prevlňovanie
štyroch slovenských skupín sa dialo pod osobným Tutterovým dohľadom
a za ochrany vojenskej čaty pod velením poručíka Michalského.
Vysadenie sa uskutočnilo v okolí Brna, kde už v tom čase bol front.
Jednotka Jozef nedostala ani od jednej vyslanej skupiny žiadnu
správu. V tomto čase však už Pawlowsky pripravoval diverzné skupiny
pre české pohraničie, ktoré sa už začali premiestňovať do priestoru
svojho budúceho pôsobenia a tak ho osud slovenských skupín
nezaujímal. Osud váčšiny týchto prevlňovacích skupín bol však skoro
navlas rovnaký. Ich príslušníci boli krátko po prekročení frontu
zadržaní sovietskymi vojenskými jednotkami, niektorí sa sami
prihlásili, väčšinou v mieste svojho bydliska. Časť zo slovenských
príslušníkov jednotky Jozef bola sovietskym vojenským tribunálom na
Morave odsúdená k trestu odňatia slobody v rozmedzí od 15 do 25
rokov a svoj trest si odpykali v ZSSR. Do Československa boli
repatriovaní v rokoch 1953 až 1955.
Koncom apríla 1945 sa skončila činnosť špeciálnej protipartizánskej
jednotky s krycím názvom Jozef. Aj vysadzovanie diverzných skupín do
českého pohraničia sa ukázalo iluzórne a štáb jednotky začal myslieť
skôr na vlastnú bezpečnosť než na plnenie stanovených úloh. Činnosť
jednotky Jozef sa však nepodarilo utajiť. Zostali za ňou masové
hroby a odhalené prevlňovacie skupiny, ktorých príslušníci
vypovedali o činnosti a zámeroch jednotky. Postupne bola väčšina
členov štábu jednotky zadržaná a súdená.
Stíhací zväz Juhovýchod, stíhacia skupina Slovensko s krycím názvom
Jozef bola jednotka, ktorá aktívne pracovala v súkolí nemeckého
nacistického teroru.
Na území Slovenska jednotka Jozef dokázateľne zlikvidovala najmenej
42 osôb v období od novembra 1944 do druhej polovice marca 1945.
NADRIADENÉ
ORGÁNY
SS divízia Brandenburg
Veliteľ: SS-Obersturmfuhrer Otto SKORCZENY
Frontestelle II, Sud-Ost, vo Viedni
Veliteľ: podplukovník FECHNER
Veliteľ referátu Slovensko: kapitán NOWAK
Štruktúra jednotky:
Veliteľ: SS-Obersturmfuhrer Dr.Werner PAWLOFSKI
Velitelia čiat: SS-Untersturmfuhrer Ferdinand SONNBERGER,
SS-Oberscharfuhrer Ing.Werner TUTTER, SS-Oberscharfuhrer PURITZER,
SS-Oberscharfuhrer
HANKE
Autor:
Mgr. STANISLAV MIČEV - riaditeľ Múzea SNP v
B.Bystrici
|