|
NEMECKÉ PANCIEROVÉ VLAKY
|
|
|
|
Kompletná železničná súprava BP42/BP44 bola zložená symetricky. V strede súpravy bola opancierovaná lokomotíva. Štandardne sa jednalo o typ parnej lokomotívy Baureihe 57 (G10). Za lokomotívou bol umiestnený opancierovaný tender 3T 16.5 typu ATG-2 so zásobou uhlia. Takýto istý tender bol aj pred lokomotívou z dôvodu predĺženia vzdialenosti pôsobenia súpravy. Ďaľšími v poradí boli delostrelecké vagóny Geschutzwagen typu ATG-3, ktoré zároveň slúžili ako poľná kuchyňa pre posádku a sanitárny vagón pre potreby v boji. Na týchto vagónoch boli v desať-bočných otočných vežiach umiestnené 7,2 cm poľné delo a koristná poľská 10 cm poľná húfnica F.H 14/19 (p). Z vonkajšieho pohľadu vyzerali oba vagóny identicky. Za týmito vagónmi bol z jednej strany umiestnený pechotný vagón Infanteriewagen typu ATG-5 a na druhej strane veliteľský vagón Kommandowagen typu ATG-4, ktorý sa na prvý pohľad odlišoval umiestnením rozmernej rádiovej antény na streche vagóna. Pred pechotným a veliteľským vagónom boli umiestnené pechotné a protilietadlové vagóny Kanonen und Flakwagen typu ATG-6. Protilietadlový kanón bol typu 2 cm Flakvierling C38, delostrelecké veže vyzbrojené koristným ruským kanónom 7,62 cm F.K 295/1 (r) boli identické ako na delostreleckých vagónoch. Na súpravu bol použitý pancier hrúbky 1,5 a 3 cm, ktorý chránil aj podvozok. Taktiež boli pancierovými doskami chránené prechody medzi jednoltivými vagónmi pre posádku. Výzbroj železničnej pancierovej súpravy tvorili aj 2 tanky, ktoré pomáhali v boji s nepriateľom. Tie sa prevážali v transportných vagónoch Panzerträgerwagen typu ATG-7. Uložené boli tak, že podvozok tanku bol chránený pred prípadnými strelami bočnými pancierovými doskami na vagóne. Nájazdová rampa na prednej strane vagóna umožňovala v prípade potreby rýchle naloženie a výjazd tanku z transportného vagóna. Použité boli československé ľahké tanky typu LT-38, ktoré boli nevhodné na boj so strednými a ťažkými typmi tankov nepriateľa, špeciálne na východnom fronte, ale osvedčené a vysoko efektívne v boji proti partizánom. Na oboch koncoch súpravy BP42 boli plošinové vagóny Abstosswagen typu ATG-8. Boli to v podstate plošinové vozne, ktoré boli v prípade poškodenia ľahšie nahraditeľné ako zvyšok súpravy, a ktoré boli v boji zasiahnuté zvyčajne ako prvé. S transportnými vagónmi s tankmi boli spojené tak, že v prípade okamžitej potreby nasadenia tankového výsadku bolo toto prepojenie odblokované automaticky. Na plošinových vagónoch sa prevážali železničné podvaly a materiál na opravu a údržbu prípadne poškodených koľají.
Typ BP44 bol vylepšený predchádzajúci typ BP42. Zavedený bol v roku 1944. Prvá súprava dostala numerické označenie 73. Vagóny typu Geschutzwagen a Kannoen und Flakwagen boli vyzbrojené jednotným typom húfnice 10,5 cm l.F.H. 18/40. Očividnou zmenou bolo doplnenie súpravy tankovými vagónmi Panzerjägerwagen typu ATG-9. Bol to v podstate plošinový vagón s nizkou nástavbou, na ktorej bola umiestnená tanková veža z tanku Panzer IV ausf. H alebo J, vyzbrojená dlhým kanónom ráže 7,5 cm typu KwK L/48. Podobne ako na tanku Panzer IV ausf. H a J – mali niektoré tankové vozne primontované na veže prídavné predstavné pancierové dosky typu Schurzen, ktoré zvyšovali svojou hrúbkou ochranu posádke v boji pred nepriateľskými strelami. Objednaných vo výrobe bolo celkovo 46 ks Panzerjäger vagónov, všetky ale dodané nakoniec neboli. Niektoré tankové veže boli prezbrojené na 10,5 cm poľnú húfnicu alebo 15 cm húfnicu. Z dôvodu nedostatku času a materiálu sa objavili aj improvizované tankové vozne s použitím nástavby a veže sovietskeho tanku T34. Niektoré súpravy boli doplnené koristnými obrnenými vozidlami typu Panhard, schopné samostatného bojového nasadenia, v prípade potreby so špeciálne upraveným podvozkom umožňujúcim pohyb po koľajach. V prípade pohybu s podvozkom upraveným na koľaje bol klasický podvozok prevážaný na plošinových vozňoch. Typ BP44 používal okrem štandardného typu lokomotívy Baureihe 57 aj typ Baureihe 93.
Typ BP42 sa vyskytoval v širokej palete použitých náterov. Prvé modely boli natreté šedou farbou, používanou Ríšskymi dráhami. Bola to stredne šedá farba, bledšia ako tanková šedá – tzv. Panzergrau. Niektoré zdroje uvádzajú, že na niektoré modely bola použitá dokonca aj Panzergrau. Neskoršie fotografie BP42 a fotografie BP44 dokazujú, že na ich kamufláž bola od roku 1943 už použitá štandardná európská žltá farba - tzv. Dunkelgelb, používaná od roku 1943 na všetky obrnené vozidlá nemeckého Wehrmachtu. Na tento základný maskovací náter boli v niektorých prípadoch nanesené červeno-hnedé a/alebo olivovo-zelené maskovacie pásy. Takýto maskovací náter bol nanášaný až po zoradení súpravy tak, aby pôsobil súvisle a vytváral dojem kompletného maskovania. V zimnom období v zasnežených oblastiach sa súpravy objavovali upravené bielym maskovacím náterom, aj keď veže s flakmi často zostávali nenatreté v pôvodnej kamuflovanej podobe. Tak ako spojenci získavali leteckú prevahu, narastala aj náročnosť kamuflovania súprav. Posledné fotografie súprav ukazujú takmer nerozoznateľné obrysy, pokryté hustím lístím, ktoré významne poslúžilo ako prídavné maskovanie.
Železničné pancierové vlaky typu BP42 a BP44 boli v rukách nemeckého Wehrmachtu v podstate úspešná a efektívna zbraň. Disponovali značnou palebnou silou a ich posádky v počte približne 130 mužov boli schopné účinne zasahovať za podpory zbraní súprav vždy tam kde to bolo nutné. Boli taktiež významným pomocníkom v situáciach, kde bolo nutné zasiahnuť v boji proti pôsobeniu partizánskych skupín často v oblastiach, kde iné druhy vojsk mohli pre zložitosť a náročnosť terénu len ťažko zasiahnuť. Boli však často z boja vyradené následkom použitia mín, čím bola ich palebná sila nepoužiteľná. V posledných fázach 2.svetovej vojny dokázali veľmi efektívne pôsobiť v obranných a ústupových bojoch, ako aj pri ochrane železničných tratí za neustáleho postupu ruských vojsk.
Je evidentné, že v lete a na jeseň 1944 ako aj v posledných vojnových mesiacoch 1945, v období zvýšeného pôsobenia partzánskych skupín na slovenskom území boli na našom území nasadené aj nemecké pancierové vlaky. Nie je potvrdené, či došlo ku bojovému kontaktu nemeckých pancierových súprav s niektorým zo slovenských improvizovaných pancierových vlakov počas SNP, ale k bojovým stretom partizánskych skupín či prvosledových jednotiek Červenej armády s nemeckými vlakmi na našom území došlo. Je napríklad potvrdená prítomnosť pancierového vlaku Nr.62 na východnom Slovensku. Táto obrnená súprava typu BP42 pôsobila v oblasti od júla 1944. Od 31.augusta 1944 v rámci operácie Kartoffelernte mit Prämie ako súčasť KGr.“Rintelen“ zaisťovala železničnú trať Košice – Kysak – Prešov. V skorých raných hodinách 1.septembra 1944 došlo na úseku železničnej trate Kysak – Obišovce k boju medzi obrnenou súpravou a príslušníkmi Poľnej jednotky PÚV, vyzbrojenými 5 tankami LT38, podporovanými partizánmi z brigády Čapajev, ktorých cieľom bolo dobytie železničnej stanice Kysak. Výsledkom bolo zastavenie postupu povstaleckej skupiny smerom na Prešov a jej celkové eliminovanie. Súprava sa podielala na zastavení ďaľšieho postupu povstaleckých jednotiek smerom na Prešov, vyzbrojených tankami LT38 a stíhačmi tankov Marder III. Keď sa obrnený vlak zapojil do bojov spolu s nemeckou protitankovou batériou od KGr.“Rintelen“ na výpadovej ceste od Prešova smerom na Vranov nad Topľou, postup povstaleckej obrnenej skupiny sa zastavil. Pancierový vlak Nr.62 sa neskôr zúčastnil bojov aj na iných miestach v oblasti. Koncom septembra 1944 plnil strážu a ochranú službu na trati Poprad – Štrba. V tomto období plnil dôležitú úlohu, keď ochraňoval opravu železničného mosta nad sútokom Bieleho a Čierneho Váhu, ktorý zničili povstalci 24.septembra 1944. 23.októbra 1944 podporoval útok KGr.“Wittenmayer“ na Malužinú. Tu sa dostal do bojového stretu s povstaleckými stíhačkami, avšak žiadne vážne poškodenie neutrpel. Podľa oficiálnych nemeckých zdrojov sa na našom území pohyboval taktiež pancierový vlak Nr.22, ktorý bol na Slovensko prevelený koncom októbra 1944 z Francúzska. Začiatkom novembra 1944 vystriedal pancierový vlak Nr.62 s cieľom ochraňovať železničnú trať Žilina - Prešov, neskôr Zvolen - Košice. Potvrdená je taktiež prítomnosť 2 nemeckých pancierových vlakov v záverečných bojoch na území Bratislavy v apríli 1945. Konkrétne 3.apríla 1945 došlo počas obranných bojov o hlavné mesto ku kontaktu prvosledových jednotiek Červenej armády s jednotkami Wehrmachtu za podpory týchto 2 nemeckých pancierových vlakov. Bolo to v oblasti stanice Bratislava – Východ a južne od Dynamitky. Žiaľ číslo súprav sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Nie je isté ani to, či sa jednalo o štandardizované alebo improvizované bojové súpravy.
Rekonštrukcia veliteľského vozňa BP44 – Kommandowagen
Spracoval:
Ing.Peter Velčický |
|
|
