|
Výstava ukoristených sovietskych zbraní v Bratislave
|
|
V letných mesiacoch 1941 počas poľného ťaženia Sovietskym územím, ktorého sa Slovensko účastnilo ako spojenec Nemecka, získavala Slovenská armáda veľké množstvo koristného vojenského materiálu. Ustupujúca Červená armáda zanechávala za sebou množstvo výzbroje, výstroje, munície či iného materiálu v poškodenom alebo nepoškodenom stave. Postupujúce jednotky Slovenskej armády nachádzali motorové či obrnené vozidlá, vojenské prilby, guľomety, pušky, kanóny, muníciu, motorové člny či leteckú techniku. Vojenská korisť prirodzene vyvolávala veľký záujem slovenských vojakov a dôstojníkov, ktorí si chceli priniesť domov nejakú osobnú trofej. Tým samozrejme vznikalo nebezpečie vzniku úrazov vyplývajúcich z neodbornej manipulácie s ukoristenými zbraňami a muníciou. Velenie Slovenskej armády bolo nútené prijať zákaz vstupu do skladov ukoristeného materiálu pod hrozbou prísnych trestov. Tieto sklady boli často strážené nedostatočne, v mnohých prípadoch neozbrojenou protisovietskou ukrajinskou milíciou. Zákonite musel prísť zákaz dotýkať sa podozrivej munície, jej zberu a prechovávania. Nájdená munícia bola odstraňovaná z komunikácií ako aj z miest, kde boli ubytované jednotky. Zo začiatku boli miesta nálezov koristného materiálu hlásené na Spravodajské oddelenia slovenských poľných divízií.
Od 9.júla 1941 bol v obsadenom meste Chyrow u Etapného
veliteľstva vecí materiálnych (pplk. gšt. Koloman Brezány) zriadený
Ústredný sklad pre sústreďovanie ukoristeného materiálu.
Ukoristený materiál bol z etapného veliteľstva v Chyrowe
prevezený do novovzniknutej Zberne ukoristeného materiálu
v Medzilaborciach (npor. tech. zbroj. František Kuracina, resp. por.
pech. v zál. Fridrich Tuma). So Zberne sa odosielala korisť
z Medzilaboriec od 20.júla do 26.augusta 1941 ďalej na Slovensko.
Koncom augusta 1941 sa začal na Slovensku súpis dovezeného
ukoristeného materiálu. 29.októbra 1941 vládla na Tehelnom poli slávnostná atmosféra. Krátko po 15.00 hod prišiel na otvorenie výstavy osobne prezident Tiso spolu s ďalšími členmi slovenskej vlády. Po vykonaní prehliadky nastúpenej čestnej jednotky sa prezident odobral do výstavnej haly. Výstavu otvoril minister národnej obrany gen. Ferdinand Čatloš za prítomnosti členov vlády a ostatných štátnych orgánov (Vojtecha Tuku, Martina Sokola, Alexandra Macha, Tida J. Gašpara, Franza Karmasina) ako aj predstaviteľov Nemeckej vojenskej a leteckej misie na Slovensku. Pri vchode do veľkej haly pútalo pozornosť návštevníkov množstvo zbraní rôznych typov. V hale sa nachádzal glóbus, na ktorom boli farebne vyznačené územia vtedajších mocností v Európe. Zo stropu sa na otvorenom padáku spúšťala figurína sovietskeho parašutistu. Uprostred haly sa oblúkovito tiahlo schodisko, ktoré bolo ozdobené dvoma radmi vlajok všetkých štátov, bojujúcich proti ZSSR. Vedľa delostreleckých zbraní mohli návštevníci vidieť 2 stíhacie lietadlá – dvojplošník Polikarpov I-153 a jednoplošník Polikarpov I-16. Na obidvoch boli stopy po guľkách a jedno z nich malo vrtuľové listy pokrivené po páde. V rohu haly bolo vystavené protilietadlové delo. Ďalej tu bol vystavený ľahký tank T-26 vzor 1937, tabuľka označujúca tento exponát uvádzala hmotnosť 9 ton. Svojou veľkosťou určite nesklamala 152 mm kanónová húfnica vz. 37. Pozornosť pútalo taktiež protilietadlové guľometné štvorča. Blízko tanku sa nachádzali dva gumené člny pre 10 a 20 mužov. V ďalšom rohu haly bol umiestnený načúvací prístroj protivzdušnej obrany, za ním na stene mapy ZSSR. Časť výstavy priblížila maskovanie vojsk v teréne, keď znázorňovala sovietskych vojakov v palebnom postavení a pri pozorovaní. Ideologickým námetom bolo ukázať ako sovietske zbrane ohrozovali civilizovanú Európu a celý svet. Propagačné materiály a politická literatúra mali ukázať čo by nasledovalo po víťazstve sovietskych zbraní. Nemalá pozornosť bola venovaná sovietskej protináboženskej propagande. Návštevníci sa tiež zoznámili so sovietskym maliarstvom a sochárstvom. Nechýbali tu sochy komunistických činiteľov, generálov a vojakov. Zvláštne miesto zaujímali ukoristené bojové zástavy Červenej armády. Protiváhu tvorili predmety dokumentujúce úspechy a hrdinstvo slovenských zbraní. Obrazy od por. Ľ. Ilečku znázorňovali v nadživotnej veľkosti boje slovenskej armády. Nezabudlo sa ani na padlých slovenských vojakov. Na dekoráciu v slovenských národných farbách bola umiestnená tabuľka s menami padlých. Boli tu umiestnené aj modely mohýl postavených na ich počesť v Sanoku, Lvove a Lipovci. Výstava bola pre verejnosť otvorená denne od 8 do 12 hod a od 14 do 17 hod. povinne ju navštevovali žiaci bratislavských škôl, delegácie z vidieka, študenti vojenských škôl a kurzov.
A čo sa s exponátmi stalo neskôr ?
Spracoval: Marder
|
|
|
